Holodomor

Ako Stalin umelo vytvoreným hladomorom spôsobil genocídu ukrajinského národa.

Čítaj ďalej

Ukrajinský Holodomor v rokoch 1932-1933 bol aktom genocídy, úmyselne vyvolaný hladomor Jozefom Stalinom a jeho sovietskej vlády. Odhady jeho obetí sa pohybujú od 3,5 do 7 miliónov ľudí.

Aj keď bol Holodomor na Ukrajine súčasťou väčšieho hladomoru a nedostatku potravín naprieč celým sovietskym zväzom, najviac bol zameraný na Ukrajinu a oblasti ZSSR s vysokým výskytom etnických Ukrajincov (Kubáň, Rostov, Krasnodar alebo Kazachstan). Navyše bola jeho úmrtnosť v týchto regiónoch zvýšená rôznymi ďalšími obmedzeniami a nariadeniami.

Ukrajina bola od začiatku hrozbou pre sovietsky režim. Jej násilné začlenenie do ZSSR po neúspešnom boji za nezávislosť posilňovalo národnú identitu ľudu, ktorí sa neustále snažil vybojovať lepšie podmienky a nezávislosť. To bolo spájané predovšetkým s roľníckou triedou. Podľa slov Stalina bola „roľnícka otázka základom jadra národnej otázky... Vo svojej podstate sa národná otázka rovnala otázke roľníckej“. 

Holodomor v číslach

Aké boli reálne dôsledky Holodomoru?

Na mape môžeme vidieť, že najväčší populačný úbytok vplyvom hladomoru bol na území Ukrajiny a v pohraničných oblastiach Ruska, kde žilo veľké množstvo etnických Ukrajincov. Celkový počet úmrtí etnických Ukrajincov je podľa rôznych zdrojov medzi 3,5 až 7 miliónov.

holodomor_map_population_decrease

Mŕtve telá obetí holodomoru v uliciach Charkova.

holodomor_kharkiv

Podvyživené ukrajinské deti trpiace hladom.

holodomor_children

Vznik Holodomoru

Začiatkom hladomoru bolo rozhodnutie Jozefa Stalina o kolektivizácii poľnohospodárstva v roku 1929. Išlo o proces likvidácie súkromného vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a jej znárodňovanie v rámci päťročných plánov hospodárstva ZSSR. Keďže územie Ukrajiny patrilo k jednému z najrozvinutejších agrárnych regiónov sovietskeho zväzu, bolo zrejmé, že toto rozhodnutie sa jej dotkne najviac. Medzi roľníkov a dedinčanov v roku 1930 patrilo zhruba 80% obyvateľov. Úroda bola konfiškovaná a odvážaná do centrálnych skladov, pričom veľké množstvo z nej odchádzalo na export, výmenou za stroje a technológie, ktoré mali podporiť industrializáciu a rýchly rozvoj priemyslu ZSSR. To viedlo ku kritickému nedostatku potravín. Názory na hladomor sa dodnes líšia. Niektorí ľudia tvrdia, že išlo len o následok politiky rýchleho rozvoja priemyslu na úkor vlastného obyvateľstva. Prečo bola ale drvivá väčšina obetí medzi etnickými Ukrajincami?

Bol Holodomor genocídou ukrajinského národu?

Tvrdá politika industrializácie viedla k nedostatkom potravín aj v iných regiónoch zväzu aj keď jeho následky neboli zďaleka tak enormné ako v prípade Ukrajiny. Na ospravedlnenie zlého hospodárenia vytvorila vláda propagandu, pričom obviňovala zo situácie ukrajinských roľníkov. Tí boli vykresľovaní ako bohatí roľníci (kulaci), ktorí bránia kolektivizácii, kradnú a skrývajú úrodu, zatiaľ čo robotníci budujú svetlú budúcnosť.

Mnohé fakty svedčia, že hladomoru sa dalo predísť. Zásob bolo dostatok, ale distribúcia na Ukrajinu bola úmyselne obmedzená. Päť členná rodina mala prísun 80kg zrna na sezónu. Roľníci mali úplný zákaz čerpať obilniny pokiaľ nebude naplnený štátny plán. Jeho kvóty boli ale postavené nereálne vysoko aj vzhľadom na celkovo menšiu úrodu vplyvom počasia. Vďaka tomu niektoré oblasti jednoducho neodkázali naplniť plán. Proces kolektivizácie s narastajúcim hladom bol sprevádzaný veľkým množstvom protestov a povstaní. Na základe toho Stalin prijal množstvo nariadení a opatrení, ktoré následky hladomoru ešte posilnili. Farmy a dediny boli zaradené na čierne listiny. Bolo im zabránené prijímať akékoľvek potraviny, zhabané zásoby jedla a domáce zvieratá. Rovnako mali títo obyvatelia zákaz emigrovať kvôli pretrvávajúcemu hladu do iných oblastí ZSSR. Bohatší roľníci boli označení za nepriateľov režimu. Niektorí boli popravení, iných deportovali do nehostinných oblastí na Sibíri alebo rovno do gulagov. Rovnaké opatrenia boli prijaté aj v ruských pohraničných regiónoch, ako napríklad Kubáň, kde etnickí Ukrajinci tvorili viac ako 60% obyvateľstva.

Za zmienku stojí aj fakt, že medzi rokmi 1926 a 1939 narástla populácia Ukrajiny o 6,6%, zatiaľ čo v prípade Ruska to bolo 16,9% a v Bielorusku 11,7%.

Ukážeme im, čo je hlad! - generálny tajomník Komunistickej strany Ukrajiny Stanislav Vikenťjevič Kosior, leto 1930.

Na vrchole hladomoru v roku 1933 sa v zásobách nachádzalo dostatok obilia pre viac ako 10 miliónov ľudí. Len z oblastí Ukrajiny bolo rok pred tým vyvezených 4,27 miliónov ton, čo by postačovalo na prísun potravy pre 12 miliónov obyvateľov na celý rok. Napriek tomu v tom čase zomieralo 28 tisíc Ukrajincov denne na následky hladu. Extrémny hlad priviedol obyvateľov k úplnému zúfalstvu, ktoré viedlo ku konzumácii potkanov, kôry zo stromov, hliny ale aj kanibalizmu. Rodičia jedli svoje deti, deti jedli svojich mŕtvych rodičov. Podľa dobových záznamov bola situácia tak tragická a zúfalá, že moderný človek si to hádam ani nevie predstaviť.

Napriek zachovaným dokumentom, v ktorých regióny vystavené hladomoru upozorňovali na situáciu a žiadali o zvýšenie dávok pomoci, vláda ZSSR existenciu hladomoru popierala a ignorovala. Zahraničné krajiny, ktoré mali vedomosti o situácii ponúkali sovietskemu zväzu humanitárnu pomoc rovnako, ako to urobili USA v roku 1921. Ten ju ale odmietol s vyhlásením, že žiaden hladomor neexistuje.

Proces kolektivizácie bol spájaný aj s prenasledovaním inteligencie, umelcov, cirkevných pracovníkov a štátnych pracovníkov, ktorí boli podozrení s pozitívnym vzťahom a podporou myšlienky ukrajinskej identity. V rokoch hladomoru bola vymenená takmer polovica straníckych pracovníkov.

Ak sa teraz nepokúsime zlepšiť situáciu na Ukrajine, môžeme Ukrajinu stratiť. Dajte si za úlohu v čo najkratšom čase premeniť Ukrajinu na pevnosť ZSSR, na najneodcudziteľnejšiu republiku. Nerobte si starosti s peniazmi na tento účel. - Jozef Stalin v liste Lazarovi Kaganovičovi v naliehavom kontexte na posilnenie dodržiavania opatrení spojených s kolektivizáciou. V auguste 1932.

Následky Holodomoru

Presné číslo obetí Holodomoru zostáva aj po takmer sto rokoch neznáme, keďže úrady v tej dobe jeho existenciu popierali. Realistické odhady na základe dostupných údajov a štatistík ale hovoria o 3,5 až 7 miliónoch Ukrajincov.

Okrem obetí na samotnej Ukrajine významne utrpeli aj iné časti, v ktorých žili vo väčšej miere práve etnickí Ukrajinci. Tieto vidiecke oblasti mali oveľa väčšiu úmrtnosť ako iné, v ktorých sa ukrajinské menšiny nenachádzali. Výrazne zasiahnutými boli napríklad ruský Kubáň, Rostov, Krasnodar alebo Severný Kaukaz. V oblastiach Kazachstanu sa ukrajinské obyvateľstvo počas dvoch rokov hladomoru zredukovalo o 36%, čo predstavovalo zhruba 300 000 ľudí.

V neposlednom rade viedol hladomor k migrácii obyvateľstva, ktoré sa podpísalo na budúcnosti Ukrajiny. Do jej oblastí, ktoré boli vyľudnené vplyvom hladomoru, boli nasťahovaní etnickí Rusi, ktorí mali umocniť vplyv Ruska v „neposlušných“ regiónoch. Išlo predovšetkým o Doneckú a Luhanskú oblasť.

Holodomor ako genocída

Ktoré krajiny uznali holodomor ako genocídu?

Aj keď je z dobových záznamov zrejmé, že hladomor bol využitý na úmyselné etnické vyčistenie spoločnosti, jeho uznanie za genocídu oficiálne podpísalo len 32 krajín. Pričom mnoho z nich tak urobilo až po začiatku Ruskej vojny na Ukrajine...

holodomor_genocide_recognition
Ďalšia téma

Sovietski okupanti

Prečo sovietske vojska boli okupanti a nie osloboditelia, ktorí za nás vyhrali druhú svetovú vojnu?
Čítaj ďalej