Ropa a plyn

Prečo Rusko potrebuje Ukrajinu, aby sa udržalo na geopolitickej mape moci a vplyvu.

Prečo je Putin posadnutý Ukrajinou, a prečo je Rusko ochotné stratiť v boji o ňu 300 000 vojakov?

Základné argumenty, ktorými Rusko ospravedlňuje svoju inváziu na Ukrajinu sú dva. Po prvé, na Ukrajine sa údajne pácha genocída na rusky hovoriacom obyvateľstve – nikdy žiadna organizácia či už medzinárodná alebo ruská, nepriniesla žiadne dôkazy, ktoré by odhaľovali čo i len náznaky tohto tvrdenia. Po druhé, ukrajinské približovanie k Európskym hodnotám je riziko expanzie NATO, ktoré je podľa Putina priamou hrozbou pre Rusko. V skutočnosti je NATO obranná organizácia, ktorej expanzia má obrániť slabšie štáty pred Ruskom, aby sa neopakovala situácia podobná tej po skončení druhej svetovej vojny, kedy Rusko menej alebo viac násilne pričlenilo okolité krajiny pod svoju sféru vplyvu. NATO ako organizácia nikdy nerozpútala žiadnu vojnu. O čo tu teda ide? Prečo je teda Ukrajina tak dôležitá, ako pre Rusko, tak pre Európu?

V číslach

Ropa a plyn

Európa je závislá od Ruska na rope a plyne. Rusko je ale zasa závislé na našich peniazoch za tieto suroviny, keďže pred začatím vojny tvorili až polovicu štátneho rozpočtu. Akékoľvek ohrozenie tohto biznisu je teda pre Rusko ohrozením ekonomickej stability a geopolitickej sily. Aj keď závislosť EÚ od Ruska sa po začatí vojny radikálne zmenšila, je otázne koľko ruskej ropy a plynu v skutočnosti do EÚ naďalej prichádza cez krajiny ako India, ktoré pomáhajú Rusku v obchádzaní sankcií.

gas-to-europe
oil-to-europe
gas-to-europe

Protesty "Euromajdan" za obnovenie asociačnej dohody Ukrajiny a Európskej únie (2014) jasne ukázali, že obyvatelia Ukrajiny chcú smerovať na západ.

maidan

Prírodné ložiská nerastných surovín na Ukrajine. Ako môžeme vidieť, východná Ukrajina je bohatá na rôzne prírodné zdroje, pretože sa tu nachádza hlavná rudonosná oblasť Ukrajiny - Dnepro-Donecká panva.

Imagen2-1

Ropa, plyn a Rusko

V prvom rade je potrebné pochopiť ekonomické zloženie Ruska a dôležité väzby, ktoré z toho plynú. Pred vypuknutím vojny na Ukrajine, bolo Rusko druhým najväčším producentom ropy na svete a druhým najväčším producentom plynu na svete (v oboch po USA). Ešte dôležitejší je ale pomer týchto komodít na hospodárení štátu. Príjmy z nich tvorili pred začatím vojny zhruba 40-50% štátneho rozpočtu a na celkovom HDP sa podieľali 30%. Inými slovami, ropa a plyn sú základným kameňom ruskej ekonomiky. A ich cena určuje bohatstvo tejto krajiny. Akú úlohu v tom zohráva Európa, resp. Európska únia? Zásadnú.

Situácia pred začatím vojny na Ukrajine bola nasledovná. Polovica ropy a až tri štvrtiny plynu smerovali práve do EÚ. Únia tak bola najväčším obchodným partnerom Ruska v rámci energetických zdrojov. Z druhého uhla pohľadu, EÚ bola závislá na ruskom plyne z 45%, pri rope to bolo o niečo menej – 22%. To sú ale stále signifikantné čísla. Ropa a plyn je tak najväčšou silou, ale aj slabinou Ruska. Ide o dvojsečnú zbraň, ktorej hrozba hlavne počas zimných mesiacoch visí práve nad nami, naopak v prípade poklesu cien týchto komodít sa karta obracia a znevýhodňuje viac ruskú stranu. Po začatí vojny a postupných sankciách uvalených na Rusko sa ale naša závislosť na týchto komoditách radikálne zmenšila. Rusko bolo naopak prinútené hľadať nových odberateľov primárne v Číne a Indii. Aj keď oficiálne je dovoz ropy a plynu z Ruska signifikantne zmenšené, otázkou je koľko ruskej ropy a plynu ďalej do Európy prichádza cez Indiu, ktorá pomáha Rusku sankcie obchádzať.

Rusko zároveň nedisponuje len ohromnými ložiskami ropy a plynu, ale aj gigantickou distribučnou sústavou v podobe rozsiahlej siete plynovodov a ropovodov. To celý biznis ešte zefektívňuje. Naopak európske krajiny sú veľmi chudobné na tieto nerastné suroviny, až na výnimku Nórska, ktoré so svojimi zásobami plynu pokrýva 19% potrieb EÚ. Krajiny mimo EÚ, ktoré aj plynom disponujú, nemajú dostatočne efektívnu logistiku a distribučnú sieť, a tak sa zdá, že iná možnosť, ako Rusko ani neexistuje a nie je nikto, kto by bol v dohľadnej dobe schopný narušiť energetickú závislosť od tejto krajiny. Až na jednu výnimku. A tou je... UKRAJINA.

Frontová línia vs geologické zdroje

Vojna o zdroje

80% ukrajinských zásob plynu sa nachádza v malej oblasti ložiska Yuzivska, ktoré sa rozprestiera medzi Doneckou a Charkovskou oblasťou. Na mape môžeme vidieť polohu ložiska a územie pod ruskou okupáciou vyznačené červenou.

yuzivska-field

Plyn na Ukrajine

Územie Európy, respektíve Európskej únie je celkovo chudobné na nerastné suroviny, a to hlavne ropu a plyn. Jediné signifikantné zásoby plynu má Nórsko, a to v celkovom objeme 1,53 biliónov m3. Okolo roku 2010 prebehli na Ukrajine prieskumy, ktoré ukázali, že Ukrajina disponuje potvrdenými zásobami plynu vo výške 1,1 biliónov m3. To ju zrazu zaradilo na druhú priečku krajín Európy podľa zásob plynu. Prieskumy ale hovoria, že existuje reálny potenciál, že sa na území nachádza až 5,4 biliónov m3. Ak by boli potvrdené, zásoby Ukrajiny by viac ako trojnásobne prevýšili tie nórske. Pričom Nórsko so svojimi zásobami aktuálne dodáva 19% z celkovej potreby EÚ.

Okrem samotných ložísk je pri ťažbe plynu rovnako podstatná aj kvalitná infraštruktúra. Ukrajina disponuje vybudovanou sieťou plynovodov, ktorá sa používa na dodávky ruského plynu do Európy. Po začatí ťažby by teda nebol žiaden problém s okamžitou a jednoduchou distribúciou plynu do krajín Európskej únie. Rovnako dôležité sú zásobníky na skladovanie plynu, ktoré sa plnia v obdobiach menšieho dopytu a naopak slúžia ako rezerva pri nedostatkoch. Európa má všeobecne nedostatok skladovacej kapacity, a preto je ešte závislejšia na Rusku a jeho dodávkach. Vďaka tomu by odstavenie ruských dodávok viedlo v zimných obdobiach ku katastrofickým scenárom. Tu by ale znovu pomohla Ukrajina, ktorej zásobníky sú tretie najväčšie na svete - po Rusku a USA. Ich objem je 30 miliárd kubických metrov. To zodpovedá 1/5 celkovej skladovacej kapacity všetkých štátov EÚ.

Rusko so svojimi neuveriteľnými zásobami plynu vôbec nepotrebuje ukrajinské ložiská. Čo ale potrebuje je, aby mu Ukrajina nebola schopná konkurovať v tomto odvetví. Pretože to by nielenže narušilo, ale v princípe úplne vymazalo geopolitickú silu Ruska v zahraničných vzťahoch, a to hlavne s Európou. A rovnako zásadne scvrklo štátny rozpočet. Ak si chce Rusko udržať svoju moc, v žiadnom prípade nesmie Ukrajine dovoliť slobodne zaobchádzať so svojimi prírodnými zdrojmi. Navyše aj keď ropa a plyn sú najviac signifikantnými menovateľmi v tejto vojne, pri nich možnosti Ukrajiny pre EÚ nekončia.

Prečo začala vojna na Donbase?

29. novembra 2013 mal prezident Ukrajiny, Viktor Janukovič podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou. Malo ísť o formalitu, ktorej predchádzal plán o priblížení Ukrajiny do EÚ. Následne začali celou krajinou otriasať protesty, ktoré poznáme ako "Euromajdan". Výsledkom bol útek prezidenta do Ruska, prevrat a začiatok vojny na Donbase. Prečo Janukovič z dohody s EÚ nakoniec v prospech Ruska vycúval, a prečo Rusko začalo vojnu na Donbase? 

V roku 2011 vláda Viktora Janukoviča podpísala dohodu s americkou spoločnosťou Exxon, ktorej cieľom bolo preskúmanie ťažobného potenciálu v oblasti Čierneho mora - okolo Krymu. Dohoda priniesla vláde 335 miliónový bonus a 400 miliónovú investíciu do prieskumných vrtov. Krátko na to v roku 2013 pribudli ďalšie dve dohody, a to s ťažobnými gigantmi Chevron a Shell. Zatiaľ čo Chevron získal možnosť ťažby na západnej Ukrajine (ložisko "Olesska"), kontrakt so Shellom bol najväčšou zahraničnou investíciou pre Ukrajinu. 10 miliardová dohoda podpísaná na 50 rokov sprístupnila spoločnosti Shell najväčšie ložisko plynu na Ukrajine - Yuzivka, ktoré sa nachádza neďaleko Donbasu. Oba projekty mali do roku 2018 produkovať 11 až 16 miliárd kubických metrov plynu ročne. Toto bolo priamym ohrozením Ruskej plynovej dominancie, a teda pre Rusko bolo nevyhnutné zasiahnuť. Aká presná dohoda sa udiala medzi Putinom a Janukovičom zostane tajomstvom, ale jej výsledkom bolo práve zrušenie asociačnej dohody s EÚ s dôvodovom opätovného obnovenia užšej spolupráce s Ruskou federáciou.

Potom, čo došlo k prevratu a Janukovič z krajiny utiekol, bolo jasné, že Ukrajina znovu naberie európsky smer. Preto Rusko muselo opäť zasiahnuť a zabezpečiť, aby sa ukrajinský plyn neťažil. Rozpútaním separatistickej vojny na východe krajiny sa im ich plán podaril. Nestabilná Ukrajina bola pre západné spoločnosti príliš veľkým rizikom, a tak krátko po začatí konfliktu v roku 2015 Shell zrušil svoju obrovskú investíciu na Ukrajine. Krátko po ňom rovnako urobil Chevron a Exxon. Ďalší osud novovzniknutých separatistických republík bol Rusku ukradnutý. Ich jediným účelom bolo zabezpečenie nestability ukrajinského politicko-ekonomického prostredia. 

Prírodné zdroje Ukrajiny

Čo ďalej môžeme v tejto krajine na okraji, ktorá je najväčšou krajinou na Európskom kontinente nájsť? Ak vynecháme Rusko, Ukrajina je najväčším náleziskom týchto surovín:

uhlie, železná ruda, urán, titán, ortuť, mangán, lítium.

Pričom veľa z nich, ako napríklad uhlie, sa nachádza primárne v oblasti Donbasu. Pri uráne treba podotknúť, že na Ukrajine sa zároveň nachádza aj najväčšia atómová elektráreň Európy. S potenciálom na ťažbu uránu by sa tak mohla krajina stať nielenže energeticky nezávislá, ale taktiež dodávať lacnú energiu do EÚ.

Okrem toho, že ukrajinská zem je bohatá na nerastné suroviny, jej pôda je rovnako jednou z najúrodnejších na svete. Vďaka tomu má výrazné zastúpenie v svetovej produkcii plodín:

              Pšenica – Po Francúzsku druhý najväčší pestovateľ EÚ.

              Jačmeň – v tesnom závese Francúzska a Nemecka

              Kukurica – najväčší pestovateľ v Európe

              Repka olejná – najväčší pestovateľ v Európe

              Slnečnica – najväčší pestovateľ v Európe (po Rusku)

Ďalšia téma

Rusko vs NATO

Prečo Ukrajina nesmie prehrať vojnu, a čo sa stane v opačnom prípade?