Sovietski okupanti

Čítaj ďalej

Z úst pro-ruských podporovateľov Putinovho režimu veľmi často počúvame o tom, ako nemáme zabúdať na údajný fakt, že to boli práve vojská ZSSR, ktoré nás oslobodili a zachránili spod nacistického Nemecka. Akoby im to dávalo právo na rozpútanie vojny na Ukrajine. Navyše teória o heroickej a nezištnej záchrane celej Európy má pár historických trhlín. Ako to teda je? Bol Sovietsky zväz osloboditeľmi alebo okupantmi? Predtým, ako si vytvoríme celkový pohľad na okupáciu Československa, musíme pochopiť rámec udalostí, ktorý jej predchádzal. Rovnako je ale potrebné vypichnúť fakt, že červená armáda zaplatila obrovskú cenu v druhej svetovej vojne a ich podiel na porážke nacistického Nemecka je nespochybniteľný. Neidealizujme ale ZSSR ako trpiteľa/osloboditeľa a nezabúdajme na ich celkový obraz v geopolitike minulého storočia. ZSSR v prvom rade vždy bojovalo svoje vojny a riešili svoje záujmy.

Molotov-Ribbentrop pakt bola dohoda medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom, ktorá bola v princípe začiatkom 2. svetovej vojny. Išlo o dohodu o neútočení medzi týmito dvomi krajinami, ktorá obsahovala ale aj tajný dodatok o rozdelení sféry vplyvu v Európe. Na základe tejto dohody z 23. augusta 1939 v nasledujúcich týždňoch začalo Nemecko a Sovietsky zväz druhú svetovú vojnu spoločným útokom na Poľsko. V rámci dohody dostalo ZSSR pod svoj vplyv nielen polovicu Poľska, ale aj Pobaltie, ktoré anexovalo a Fínsko, s ktorým rozpútalo vojnu. Útok na Poľsko bol Sovietmi označený za operáciu na ochranu obyvateľstva.

Kópiu dohody aj s tajným dodatkom o rozdelení moci uverejnili Američania ešte v roku 1946. Sovietskou stranou bola ale jeho existencia dlhé desaťročia popieraná a podpísanie dohody Stalinom argumentovali ako nevyhnutný krok na ochranu krajiny pred vojnou. Existencia dodatku bola zverejnená v ruskom jazyku až v roku 2007. Napriek tomu sa sovietska a rovnako v dnešnej dobe ruská vláda snaží tento dodatok spolu s faktom, že rozpútali spoločne s Nemeckom druhú svetovú vojnu, popierať. Sám Putin tento pakt komentoval otázkou: „Čo je zlé na tom, že Sovietsky zväz nechcel bojovať?“ Ignorujúc fakt o priamej vojenskej účasti ZSSR na začiatkoch druhej svetovej vojny a popierajúc napadnutie Poľska. To podľa neho údajne súhlasilo s Hitlerovými plánmi holokaustu. Ruské úrady dokonca mužovi, ktorý zverejnil na sociálnych sieťach príspevok so zmienkou o účasti ZSSR na napadnutí Poľska, uložili pokutu 200 tisíc rubľov. Podľa prieskumov ruského sociologického centra Levada až 38% Rusov nevie nič o existencii paktu Molotov-Ribbentrop.

Sovietsky zväz sám seba stavia do pozície, že sú to práve oni, kto vyhral druhú svetovú vojnu a celý svet by im za to mal byť vďačný. To podčiarkujú aj faktom, že práve ich vojská vtrhli ako prvé do Berlína, kde sa oficiálne spečatila finálna porážka a skončila vojna. O tom, ako to skutočne bolo s Berlínom sa vedú rôzne diskusie. Pre Stalina bolo hlavné mesto otázkou prestíže a šancou zmocniť sa jadrového programu Nemecka, kde ZSSR hlboko zaostávalo za USA. Vyhlásil dokonca súťaž o dobitie tohto mesta medzi svojimi generálmi. Aj keď na druhej strane frontu považovali Briti za rovnako dôležité dobytie Berlínu, Američania mali iný názor. Eisenhower, ktorý spočiatku taktiež prikladal Berlínu dôležitosť, časom zmenil postoj a upustil z plánu jeho dobytia. A to predovšetkým pre jeho nízku strategickú hodnotu. V tom čase už boli určené okupačné zóny Nemecka, a tak by spojenecké vojská dobýjali územie, ktoré napokon aj tak malo pripadnúť ZSSR. Odhady navyše hovorili, že rozhodnutie postupovať na Berlín, by stálo Američanov okolo 100 tisíc mužov.

Lend-Lease_x_Universal_Carrier_x_Intrarea_Armatei_Sovietice_in_Bucuresti_-_Bulevardul_Carol

Podstatnejšie ako dobytie Berlínu bola ale ďalšia dohoda, vďaka ktorej mohli Sovieti nielenže Berlín dobyť, ale boli schopní vôbec zvrátiť priebeh nemeckej ofenzívy na svojom území. Išlo o takzvaný zákon o pôžičke a prenájme – Lend Lease – prijatý v USA 11. marca 1941. Tento zákon znamenal skutočný zvrat v priebehu vojny. Vďaka nemu naštartovali Američania masívny program vojenskej a materiálnej pomoci spojeneckým vojskám, predovšetkým ale ZSSR. V rámci neho USA posielalo spojencom celkové vojenské vybavenie, výzbroj, výstroj, muníciu, prístroje, priemyselné vybavenie, obchodné lode, motorové vozidlá, potraviny, palivo, medicínsky materiál a rôzny ďalší materiál, ktorý bol potrebný na vedenie vojny. Celkovo táto pomoc činila 50 miliárd amerických dolárov (ekvivalent v roku 2021 – 719 mld. $). Jej nespochybniteľná dôležitosť pre vývoj bojov na východnom fronte podčiarkuje fakt, že v roku 1942 bol Sovietsky zväz odstrihnutý nemeckými vojskami od najbohatších a priemyselne aj poľnohospodársky najvyspelejších častí svojho územia. Navyše Lend-Lease bol len vyvrcholením obchodnej spolupráce na podporu ZSSR, ktorá trvala od 30. rokov. Napríklad ruské vozidlá GAZ boli licenčné vozidlá Fordu.

Bez techniky, ktorú sme dostali cez Lend-Lease, by sme vojnu prehrali. - Stalin na konferencii v Teheráne v roku 1943

Z celkovej pomoci 50 miliárd USD bolo 11 miliárd (ekvivalent 2021 – 158 miliárd USD) vyčerpaných práve Sovietskym zväzom. V kritických rokoch 1941-1942 dodali Američania do ZSSR 50% celkovej spotreby cukru a zeleniny, 40% spotreby tukov, 100% spotreby sušených a koncentrovaných potravín, čokolády a pod. Celkovo bolo taktiež dodaných 34 miliónov uniforiem, 15 miliónov párov obuvi, 350 000 ton výbušnín, 3 milióny ton nafty (pokrylo 57.8% z celkovej spotreby paliva pre lietadlá ZSSR) , 4.5 milióna ton potravín (išlo o 25% potravinových zásob potrebných počas vojny), 12 000 železničných vagónov, 1860 lokomotív (v rámci Lend Leasu bolo zastrešených 92,7% potreby vojnových železničných zariadení), 425 000 nákladných automobilov, 50 000 jeepov, 18 000 lietadiel, 15 000 leteckých motorov. Okrem hotových výrobkov sa ale dodávalo aj nezanedbateľné množstvo kovov pre vojenský priemysel, predovšetkým oceľ a hliník.

Bez okolkov vyhlásil, že keby nám Spojené štáty nepomohli, vojnu by sme nevyhrali. Ak by sme museli bojovať proti nacistickému Nemecku jeden na jedného, nemohli by sme sa postaviť proti tlaku Nemecka a vojnu by sme prehrali. - Nikita Chruščov o Stalinovi vo svojich memoároch

Lend Lease v číslach

Bol Lend Lease signifikantnou pomocou?

V dnešnej dobe sa Ruskom dopad Lend Leasu na priebeh vojny bagatelizuje a zastáva sa naratív, že nebol pre víťazstvo vojny kľúčový. Naopak sa Rusi snažia privlastniť si porazenie Nemecka len pre seba, tváriac sa, že to boli oni kto porazil nacistické sily a nie spolupráca spojeneckých vojsk. Sami môžete posúdiť ako kľúčová pomoc bola, a to predovšetkým v poslednom stĺpci, ktorý vyjadruje pomer Lend Leasu k výrobným kapacitám ZSSR.

Masakre, filtračné tábory a deportácie spájané so Stalinovými čistkami vykonávané v princípe na základe rozkazov, boli dopĺňané znásilňovaním, mučením, popravami a krádežami v radoch civilného obyvateľstva vykonávané bežnými vojakmi. Záznamy a dobové svedectvá podčiarkujúci ich rozsah sú vedené v každej krajine, kadiaľ sovietske vojská postupovali. Historici napríklad hovoria až o 2 miliónoch znásilnených žien len na území Nemecka. Presné čísla sa nikdy nedozvieme, ale dobové zápisy z Berlínu hovoria o 100 tisíc prípadoch znásilnenia len medzi aprílom a májom 1945.

Vinenie Stalina z vojnových zločinov okomentoval Putin v roku 2017 ako prílišnú démonizáciu Stalina zo strany nepriateľov Ruska.

Ako teda vnímať Sovietsky zväz a jeho armádu v kontexte udalostí druhej svetovej vojny? Od mala sme učení, že to bola práve červená armáda, vďaka ktorej dodnes nežijeme pod diktatúrou Hitlera (ale žili sme desaťročia pod diktatúrou ZSSR), a každý musí byť vďačný heroickým obetám ich vojakov. Tí pokladali životy pri oslobodzovaní okupovaných území, vrátane Slovenska. Oslobodzovali ale reálne nás alebo sa len bránili proti nepriateľovi, ktorý s nimi rozpútal obrovskú vojnu a jediné víťazstvo znamenalo jeho definitívnu porážku? Navyše ako sa k tejto téme majú stavať obyvatelia Poľska, ktoré ZSSR spoločne s Hitlerom najskôr napadlo pár rokov pred tým? A vraždili ich obyvateľov? Alebo obyvatelia Pobaltia, ktoré bolo nedobrovoľne anexované tou istou armádou, ktorá sa následne snažila o rusifikáciu tohto územia a potlačenie ich národnej kultúry? Alebo obyvatelia Fínska, ktoré ZSSR krátko po uzavretí dohody o neútočení s Hitlerom napadlo a zobralo im časť územia? Aj títo obyvatelia, majú oslavovať červenú armádu ako osloboditeľov?

Išlo o plán obnovy povojnovej Európy organizovaný USA. Krajinám, ktoré ho prijali bola poskytnutá pomoc v hodnote 13,3 miliardy USD (ekvivalent 2023 – 173 mld. USD), pričom časť z nej bola v podobe úverov a časť v podobe humanitárnej pomoci. Aj keď bola ponúknutá celej Európe (vrátane ZSSR), nakoniec ju prijalo len 16 štátov. Štáty východnej Európy boli pod nátlakom ZSSR donútené vzdať sa tejto možnosti. Inak tomu nebolo ani v prípade Československa, ktoré najskôr prejavilo o pomoc záujem. Následne ale po pozvaní delegácie Československa do Moskvy, dostala vláda ultimátum Marshallov plán odmietnuť. Z mapy krajín, ktoré pomoc prijali môžeme vidieť zásadný rozdiel medzi ekonomickým programom USA a neefektívnym centrálnym riadením ZSSR. O to smutnejší je fakt, že Československo pred a po skončení vojny dosahovalo ekonomických ukazovateľov na úrovni Fínska, Talianska alebo Rakúska. Práve Marshallov plán bolo to, čo dalo týmto krajinám základ pre skokový nárast, ktorý sa nám ani 30 rokov po revolúcii nepodarilo nielenže dobehnúť ale ani minimalizovať. Môžeme len polemizovať o tom, kdeby naša krajina bola teraz, keby sme sa napokon rozhodli inak. No efekt Marshallovho plánu v krajinách, ktoré ho prijali je nespochybniteľný, rovnako ako efekt Sovietskeho zväzu na krajiny východného bloku. A ani 30 rokov po revolúcii si nie sme schopní uvedomiť, že to nie je USA a západ, ktoré nás vykorisťujú a kvôli komu sa máme zle, ale práve Sovietsky zväz a Rusko a naše nekonečné sentimenty k nim.

Ak po všetkých týchto udalostiach stále nevieme, ako sa máme stavať k problematike Sovietskeho zväzu, pohľad by nám mala vyjasniť naša vlastná história. A to konkrétne rok 1968, ktorý sa hrubým perom zapísal do našej modernej histórie a jeho neduhy sa presúvajú z generácie na generáciu do dnešných dní. Ide o vojenskú intervenciu voči Československu a následnú, vyše 20 ročnú okupáciu. Napriek tomu sa naša história do tejto udalosti stavia laxne a vágne, namiesto radikálneho odsúdenia naprieč celou spoločnosťou sa na toto obdobie spomína so sentimentmi, spája sa s rôznymi historkami, vtipmi alebo komediálnymi filmami. Z armády a krajiny, ktorá nás heroicky oslobodila sa stala armáda a krajina, ktorá nás násilne okupovala a potláčala základné práva a slobody ľudu. Nasledovali politické prenasledovania a procesy alebo aj popravy ako v prípade Milady Horákovej, o ktorej prípade toho mladá generácia rovnako veľa nevie. Obrovský čierny fľak v našich dejinách, ktorý sa stal relatívne nedávno, nedostáva v našich dejinách a pozornosti vôbec toľko miesta, ako iné udalosti. O osloboditeľoch sa učíme neustále, uctievame ich pamätníky, ale o okupantoch tak trochu mlčíme. A tak ďalších vyše 30 rokov od skončenia okupácie stále nenachádzame svoju presnú identitu, nevieme zaujať jasné stanovisko k vlastnej histórii, vraciame sa k rovnakým chybám a vyznávame rovnaké sentimenty. Krajinu, ktorá zničila život rodičom a starým rodičom mnohým z nás, oslavujeme a pozeráme na ňu s úctou a rešpektom...

Čítaj ďalej

Slava Ukrajini

Ekonomická politika ZSSR

Dôsledky ekonomickej politiky ZSSR

Lend Lease v číslach

Bol Lend Lease signifikantnou pomocou?

Marshallov plán

Ktoré krajiny prijali pomoc?

Ďalšia téma

Vojnové zločiny

Ako Rusko chráni rusky hovoriace obyvateľstvo na Ukrajine pomocou popráv, mučenia a bombardovania.